To, čo si všetci navzájom želáme pri rôznych oslavách a výročiach, je snáď vždy na prvom mieste zdravie. O to viac, keď sa jedná o deti. Detská cukrovka (diabetes mellitus) so sebou stále prináša strach z nepoznaného. No dnešná medicína, jej výskumy a skúsenosti lekárov pomáhajú rodičom a deťom vysporiadať sa s touto diagnózou a prekonať obavy z budúcnosti.
Dnešné metódy liečby cukrovky prispievajú k tomu, aby pacient žil svoj život plnohodnotne, aj keď je to beh na dlhú trať.
Čo je diabetes mellitus
Je to chronická porucha látkovej premeny, ktorá je charakteristická zvýšenou hladinou cukru v krvi. Môže mať rôzne príčiny vzniku a tiež rôzne prejavy. V princípe rozlišujeme dva typy:
Diabetes 1. typu: (kedysi juvenilný diabetes) začína väčšinou v mladosti a vzniká porušením inkrečných buniek pankreasu (podžalúdkovej žľazy). Tieto bunky produkujú hormón inzulín, ktorý zodpovedá za zužitkovávanie glukózy zo stravy. Ich poškodením dochádza k absolútnemu nedostatku inzulínu. Glukóza sa z potravy nemôže odbúravať a hladina cukru v krvi stúpa.
Diabetes 2. typu: (kedysi diabetes dospelých alebo starecký diabetes) sa vyvíja spravidla vo vyššom veku. Je charakteristický tým, že kmeňové bunky, na ktorých má inzulín pôsobiť, na inzulín už dostatočne nereagujú. Spôsobuje to relatívny nedostatok inzulínu. Tento typ diabetu sa pokladá za následok permanentne vysokej hladiny cukru a inzulínu, často je pozorovaný u ľudí s nadmernou telesnou hmotnosťou.
Príčiny vzniku diabetu
Princíp cukrovky sa dá v stručnosti objasniť asi takto: molekula inzulínu je bielkovina a zaujíma centrálnu úlohu v regulácii celého ľudského metabolizmu. Na prvom mieste treba spomenúť jeho význam pre látkovú premenu glukózy. Pankreas (podžalúdková žľaza) tvorí pri náraste hladiny cukru v krvi, napr. po jedle bohatom na sacharidy, inzulín, a uvoľňuje ho do krvi. Tento inzulín pôsobí na takzvané inzulínové receptory (= „príjmače“) istých buniek, hlavne v svalovom a tukovom tkanive, a tým sa stará o to, aby tieto bunky mohli prijať a „zúžitkovať“ glukózu z krvi (glukóza je pre mnohé bunky dôležitým dodávateľom energie. Len pomocou tejto energie sú napr. svalové bunky schopné vykonávať svoje úlohy, ako je práca svalov).
Ak sa v tele inzulín netvorí (viď cukrovka 1. typu) alebo sú inzulínové receptory málo citlivé (cukrovka 2. typu), nastáva problém.
Diabetes mellitus 1. typu, závislý od inzulínu, je autoimunitné ochorenie. Príčiny vzniku autoimunitného procesu zostávajú neobjasnené. Vedci predpokladajú, že medzi hlavné faktory patria genetické predispozície: rodičia alebo súrodenci s diabetes, vplyvy prostredia a výživy. K rozvoju diabetu 1. typu zásadným vplyvom prispievajú diétne faktory.
Nové poznatky v medicínu ukazujú, že okrem genetickej záťaže a autoimunitných procesov, môžu k cukrovke v detskom veku viesť aj infekcie alebo poškodenia spôsobené liekmi.
Príznaky ochorenia na cukrovku
Fáza klinických prejavov diabetes 1. typu, hyperglykémia – zvýšená hladina cukru v krvi je predchádzaná asymptomatickým – bezpríznakovým obdobím s rôznou dĺžkou trvania od niekoľkých mesiacov po niekoľko rokov.
MUDr.Jozef Michálek, diabetológ, hovorí, že „ak dieťa neprospieva, to by mal zaznamenať lekár pre deti a dorast. Detský diabetes sa prejaví známymi búrlivými príznakmi, ako je časté močenie, časté pitie, chudnutie, rozvrat rovnováhy organizmu, nakoniec až ketoacidóza (vôňa acetónu, ktorú cítiť z úst)“.
K ďalším príznakom patrí: prudký hlad, svrbenie, pocit „ubitosti“ a náchylnosť na infekcie. Približne u 75 % detských pacientov (zvlášť u starších detí) býva prítomné chudnutie, všeobecná skleslosť a znížené napätie kože. U 30 - 40 % pacientov v ketoacidóze bývajú bolesti brucha s vracaním. Často býva prítomná kvasinková infekcia na genitáliách.
Pri diabete typu 2 môžu tieto symptómy chýbať, lebo ochorenie sa často začína pomaly a v mnohých prípadoch ostáva dlho nespozorované. Akútnou život ohrozujúcou situáciou je takzvaná diabetická kóma, ktorá vzniká extrémne nízkymi hodnotami cukru v krvi, ako i hypoglykemický šok, pri ktorom príliš klesnú hodnoty cukru v krvi.
Lekári udávajú vo výskyte diabetu 1. typu – resp. v čase, kedy sa cukrovka u dieťaťa prejaví, dva vekové vrcholy. Prvý je v skorom detstve (0 - 5 rokov), druhý v období puberty. Deti s včasným diabetom mávajú častejší výskyt vírusových ochorení v anamnéze a diabetes sa prejavuje často ketoacidózou.
Liečba
Liečba 1. typu diabetes nastáva podávaním inzulínu.
Terapia diabetes typu 2. nastáva postupne. Najskôr treba urobiť pokus o celkové zníženie hladiny cukru v krvi pomocou diéty. Ak nie sú dietetické opatrenia pre liečbu dostatočné, následne sa podávajú lieky znižujúce hladinu cukru v krvi a v pokročilom štádiu aj inzulín.
Rozdiely sú v taktike liečby, pretože deti pubertálneho a dospievajúceho veku prežívajú chorobu zvlášť emočne hlboko, niekedy s vyústením do rebélie. V liečbe je potrebný okrem častej metabolickej kontroly aj psychosociálny prístup a mali by byť zabezpečené také podmienky, ako napr. integrácia do normálneho školského života, do sociálneho a pracovného prostredia s rovesníkmi rovnakej vekovej skupiny a neustála podpora zo strany najbližších.
Autor: Mária Kopčíková
Zdroj: https://detskechoroby.rodinka.sk