Profesor Pavel Traubner (72) je uznávanou lekárskou autoritou. Nie každý však vie, že i jeho samého trápia zdravotné ťažkosti. Kvôli komplikáciám spojeným s diabetom vlani takmer prišiel o nohu. V rozhovore prezradil, ako sa lieči a kto najviac kontroluje jeho prehrešky.
PROFIL:
prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD. (nar. 2. 5. 1941 v Ilave)
Bývalý prednosta I. neurologickej kliniky FNsP v Bratislave.
Bývalý dekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave.
Čestný predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR.
Ocenenia: štátne vyznamenanie udelené prezidentom republiky SR a vládou SR „Pribinov kríž II. stupňa", medaila Jána Jessenia, strieborná a zlatá medaila UK, bronzová, strieborná a zlatá medaila LF UK, Dérerova medaila.
S manželkou Katarínou má dve dcéry. Staršia Ronnie pokračuje v jeho šľapajách – je neurologičkou. Mladšia Wanda je psychopédka.
ROZHOVOR:
Kedy vám bol diabetes mellitus diagnostikovaný?
Už dávnejšie som sa domnieval, že mám diabetes, ale zvýšenú hladinu krvného cukru mi lekári potvrdili až pred pätnástimi rokmi.
Ako u vás ochorenie prebiehalo?
Ako lekár a neurológ som si uvedomoval závažnosť možných komplikácií. Ochorenie som považoval za vážne, ale vzhľadom na moju mentalitu som dosť neuvážene ignoroval princípy života diabetika. Okrem ľahkej polyneuropatie, ktorá sa objavuje u relatívne veľkého percenta diabetikov, som však až do minulého roku nemal vážnejšie ťažkosti.
Ktoré komplikácie cukrovky sú najnebezpečnejšie?
Z neurologického hľadiska považujem za najzávažnejšie najmä cievnu mozgovú a srdcovú príhodu, diabetickú retinopatiu a diabetickú polyneuropatiu. Všetkým týmto komplikáciám je však možné predchádzať včasnou prevenciou a liečbou.
Čo sa stalo minulý rok? Ktoré komplikácie vám začali znepríjemňovať život?
Po nešťastnej pedikúre, pri ktorej mi zranili oblasť päty, sa mi vyvinul defekt s gangrénou. Mal som vysoké horúčky a musel som byť hospitalizovaný.
Akými zákrokmi ste si následne prešli?
Absolvoval som viaceré operácie, rekonštrukčné zákroky, aplikáciu lokálnej pumpy, ale aj zákrok balonkovania zúžených ciev na dolnej končatine s obnovením cirkulácie a lokálnu aplikáciu kmeňových buniek. Vďaka skvelej starostlivosti lekárov a liečbe v modernej hyperbarickej komore v liečebnom centre v Piešťanoch sa nohu podarilo zachrániť. Zostala mi len mikrojazva v oblasti päty.
Priznávate, že ako pacient ste sa voči svojmu zdraviu nesprávali vždy zodpovedne? Aké máte neresti?
Pre mňa skutočne platí, že „šuster chodí bosý“. Napriek tomu, že som ako lekár videl množstvo bolesti a situácií, ktoré zhoršujú kvalitu života, nebol som, a čiastočne ani dnes nie som úplne disciplinovaný. No hoci si občas ukradnem kúsok čokolády, snažím sa svoje pacientske správanie zlepšovať a dodržiavať rady diabetologičky.
Kto vám najviac vyčíta pochybenia?
Najprísnejšou kontrolórkou a strážkyňou môjho zdravia je moja vzácna manželka, ktorá s kolegami komunikuje o mojich nedostatkoch.
Ako lekár ste u pacientov mimoriadne obľúbený. Máte aj vy lekárov, ktorým bezvýhradne dôverujete a máte ich rád?
Mám svojich pacientov rád a dúfam, že časť z nich má rada i mňa. Bez vzájomnej úcty a dôvery by totiž efekt liečby nebol dostatočný. Na druhej strane, i ja mám svojich ošetrujúcich lekárov, ktorých mám rád a som im hlboko vďačný. Časť z nich sú moji žiaci. V súčasnosti sú to už najmä moji priatelia.
Rozprávate im niekedy do liečby?
Občas „kafrem" do liečby najmä môjmu chirurgovi. Vždy si však nechám poradiť, pretože si vážim jeho mimoriadnu starostlivosť.
Čo by ste odkázali pacientom s diabetom?
Ako neurológ s 50-ročnou praxou, ale i na mojom osobnom príklade, si dovolím pacientom poradiť, aby diagnostikovanie diabetu nebrali na ľahkú váhu. Toto ochorenie sprevádza množstvo vážnych a nepríjemných komplikácií. Pacient má nielen práva, ale aj povinnosť sa o seba starať.
Rozhovor s profesorom Traubnerom sme použili z prílohy o diabete z denníka Pravda.
